Charakteristika

Home » Plemená » Aljašský malamut » Charakteristika


Charakteristika plemena Aljašský malamut

Aljašský malamut miluje ľudí a vyžaduje veľa pozornosti. Často sa nazýva medvedíkom. Má silne vyvinutý svorkový pud a preto urobíte najlepšie, keď ho zaradíte do rodiny a nevyhodíte ho von od svorky. Práve pre túto povahovú vlastnosť nie je psom oddaným výhradne jednému človeku. Sú veľmi inteligentní a vyžadujú podnety, ktorými môžeme psa naučiť poslušnosti. Malamut nie je doporučovaný začiatočníkom, pretože aj malé chyby vo výchove sa veľmi ťažko naprávajú, zvlášť, pokiaľ nemáte celkom jasno v tom, čo od psa budete chcieť. Napriek svojej tvrdohlavosti môže byť cvičený, pretože veľmi rýchlo pochopí, čo sa od neho chce a majiteľ je od začiatku milo prekvapený, ako pes za odmenu cvičí. Bez odmeny a pri dlhšom opakovaní môžu nastať problémy. Pes sa rýchlo unudí – tento rys je však typický pre všetky severské plemená.

Iba jeho veľkosť stačí na to, aby sa stala pre majiteľa – nováčika neprekonateľnou prekážkou. Mnoho malamutov končí v útulku či utratením preto, že sa majiteľ zahľadel do roztomilého šteniatka a nez vládol veľké, tvrdohlavé a silné zviera. So svojim svorkovým pudom môže malamut javiť väčšiu mieru “kontaktného chovania” k psom ako neseverské plemená, vrátane rýchleho “nástupu” na nesvorkovo sa chovajúceho psa, alebo agresívnejšie reakcie pri obmedzení pohybu napr. na vôdzke. Na voľnom priestranstve a pri dodržiavaní pravidiel slušného psieho chovania je malamut nekonfliktný.

Ako strážcovia sú takmer nepoužiteľní, a pokiaľ ich napriek tomu budete cvičiť na obranu či stráženie, ničíte ich prirodzené inštinkty a tým aj ich povahu. Prípadných záujemcov o váš majetok iste odradí ich veľkosť, a nemusíte sa pri tom báť, že napadne poštára. Čo sa týka štekania, malamut je skôr tichý pes. Obvykle vôbec nešteká – skôr rozpráva alebo spieva, vytím sa možno snaží dohovoriť so vzdialenejšími členmi svorky. Vlastníci malamutov si zároveň všimli, že pokiaľ psy vyjú, prestanú všetci naraz. Toto je ďalší dôkaz ich kolektívneho pudu.

Je malamut psom akého naozaj chcete?

  • kto chce vlastniť malamuta, musí mu venovať dostatok voľného času a sám musí byť telesne zdatný, trpezlivý a predovšetkým ho musí mať rád
  • kto včas a dôsledne pochopí jeho hodnotu, zvládne jeho výchovu, získa sympatického a kúzelného spoločníka pre potulky prírodou a životom
  • malamut je psom pre ozajstného znalca a milovníka prírodných plemien neskazených civilizáciou, pretože malamut je severský pes, považovaný za kráľa vo svojej kategórii

Kŕmenie

Chovateľ, od ktorého získate šteňa, vám určite poradí s vhodnou výživou aj s dávkami. Neskôr bude treba prejsť na inú stravu – urobte to voľne. Náhlou zmenou sa môžu dostaviť žalúdočné problémy. Zvyčajne kŕmime šteňa 3x denne alebo voľne. Malamuti sú úplne dospelí až po 18-tich mesiacoch veku. Ak je potrava podávaná voľne, musí byť pod kontrolou. Sú jedinci, ktorí majú tendenciu zhltnúť všetko naraz, čo môže viesť k problémom s obezitou z prekŕmenia. Zo šteňacej potravy na dospelú sa prechádza zvyčajne okolo 9-tich mesiacov veku. Toto všetko je otázkou citu, skúsenosti a porady s veterinárom či chovateľom

Ubytovanie

Malamuti sú najšťastnejší pokiaľ sú zaradení do rodinných aktivít. Najlepšie je, pokiaľ môžu vybehnúť a vrátiť sa “dverami pre psov”. Vonku by pes mal mať veľký oplotený výbeh. Plot by mal byť odolný a 2 m vysoký. Malamuti by sa nemali pohybovať voľne po okolí alebo po susedných záhradách. Pokiaľ sa rozhodnete pre koterec, mal by byť z kvalitného pletiva s rozmermi 2,5 m x 6,5 m a minimálne 2m vysoký, pričom strop by mal byť pokrytý pletivom. Umiestnenie koterca by malo byť na tienistom mieste, avšak nie ďaleko do ľudí, v koterci by mal byť vyhradený priestor pre búdu, kde by naopak nemal byť pes rušený. Búda by mala byť pevná a solídna s odklápacou strechou. Nie je potrebné ju zatepľovať, ale skôr ju treba chrániť pre nepriaznivým počasím a vystlať slamou. Pes potom strávi veľa času v búde alebo na jej streche, z ktorej má pekný výhľad.

Starostlivosť o srsť

Aljašský malamut zhadzuje podsadu dvakrát do roka a stratí ju všetku naraz. Táto veľmi intenzívna “plznúca perióda” trvá asi tri týždne. Podsada vypadáva vo veľkých chumáčoch. Kartáčovanie a vysávanie podlahy je na dennom poriadku. Chovatelia v teplejších oblastiach zaznamenávajú trvalé nepozorovateľné pĺznutie po celý rok. Malamut je pomerne čistotné a nepáchnuce zviera. Má sklony sa umývať ako mačka. Aj keď je celý zablatený, očistí sa sám. Preto ich kúpeme minimálne, 1x ročne. Okrem pĺznutia nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť o srsť. U súk pĺznutie nadväzuje spravidla na háranie. Dá sa povedať, že fenka je najvypĺznutejšia v dobe faktického či teoretického pôrodu šteniat. Malamutov netrimujeme ani nestriháme. Občasné kartáčovanie je potrebné k odstráneniu odumretej srsti, inak srsť udržujeme len v čistote.

Cvičenie a výchova

Cvičenie malamuta je výzvou vašim schopnostiam. U tohto plemena je zvlášť dôležité začať s cvičením skoro. Určite pravidlá a uistite šteňa, že ste v prevahe. Napríklad ak nechcete dospelého psa v posteli, nestrpte to ani u šteňaťa. Dôkazom vašej prevahy je to, že očakávate vždy splnenie vašej požiadavky. Ak pes zistí, že nie ste dôsledný, skôr či neskôr si navykne neposlúchať. Veci, ktoré sú roztomilé u šteňaťa, úplne inak vyznejú u 40 kilového psa. Tento svorkovo orientovaný pes rád splní vaše požiadavky, ak ste tzv. super-alfa alebo alfa jedinec. Najvhodnejšie sú preto cviky poslušnosti, ale aj mimo cvičiska musí pes mať pocit, že je stále pod vašou kontrolou. Je dôležité nezabudnúť, že malamut je pes pracovný – potrebuje niečo robiť. Zatvoriť ho na dvore, dať mu kosť a čakať, že bude šťastný, nie je najlepší nápad. Do dobrej kondície sa pes dostane cvičením, hraním a vybehaním napr. s bicyklom, alebo na túre. Tento pes je výborným spoločníkom na výlety do prírody, sám si totiž môže niesť potravu aj vodu

Voľný preklad do slovenčiny z rôznych materiálov p. Maříkovej pre KSP