Aljašský malamut

História

Aljašský malamut je plemeno pôvodom z Aljašky, ktoré sa spája s pôvodnými obyvateľmi týchto arktických oblastí - Eskimákmi, ktorí sa svojou kultúrou odlišovali od ostatných kmeňov Nového sveta. Ich život bol spojený hlavne s putovaním v mimoriadne extrémnych podmienkach, a preto sa psy a sane považovali za najcennejší majetok. Zo všetkých severských plemien je malamut najväčší a najsilnejší. Niektoré zdroje uvádzajú, že sa toto plemeno vyvinulo z dávnych psov, ktoré sprevádzali už prehistorického človeka počas migrácie z Ázie, cez Arktídu do Grónska a späť. Po veľkej migrácii sa kmene postupne usadili, čo napomohlo aj k ustáleniu typov psov.

Originálne pomenovanie "mahlemut" dostal po mahlemutsky hovoriacich Eskimákoch. Boli to kočovné kmene, predovšetkým lovci a rybári, ktorí boli v čase migrácie úplne závislí na práci svojich psov – predkov dnešných aljašských malamutov. Svojich psov využívali na lov tuleňov, štvanie ľadových medveďov, ťahanie ťažkých nákladov a zásob. Boli to psy, ktoré zvládali svoju prácu aj v extrémne ťažkých podmienkach a občas aj pri obmedzenom prídele potravy. Mahlemuti si boli vedomí, že psy sú nevyhnutné k ich prežitiu a svoj vzťah ku nim založili na vzájomnej dôvere a rešpekte. Vážili si svoje psy nielen pre ich pracovné vlastnosti, ale rovnako si cenili aj ich povahu. Často ich brávali do svojich príbytkov, kde sa hrali s ich deťmi a zohrievali ich počas studených nocí, čím sa u malamuta zakorenila typická priateľská povaha k človeku.

Do pozornosti sa severské ťažné psy dostali hlavne koncom 19. a začiatkom 20. storočia, kedy na Aljaške prepukla Zlatá horúčka. Ľudia, ktorí sem prichádzali z celého sveta, aby skúsili šťastie v hľadaní zlata, obdivovali tieto vynikajúce pracovné psy Eskimákov, ktoré boli menej divoké a schopné obrovského množstva práce. Vďaka svojej hustej srsti boli tieto psy schopné vydržať aj drsné podnebie Aljašky a prejsť dlhé vzdialenosti aj v extrémne nízkych teplotách. Preto sa rýchlo stali vyhľadávanými spoločníkmi zlatokopov, ktorým slúžili hlavne ako dopravný prostriedok do odľahlých oblastí divokej aljašskej prírody.

Azda najviac sa do povedomia ľudí dostalo toto plemeno, keď v roku 1925 prepukla v eskimáckej osade Nome na Aljaške epidémia záškrtu a nebolo možné doručiť očkovaciu vakcínu kvôli zlému počasiu loďou ani lietadlom. Aby sa vakcína mohla dostať do Nome, majitelia dvadsiatich psích záprahov vytvorili štafetu a prepravili vakcínu napriek veľmi nízkym teplotám a snehovým búrkam po trase dlhšej ako tisíc kilometrov bezpečne až do Nome.

O uznanie plemena sa najviac zaslúžili manželia Eva a Milton Seeley, ktorí sa k ťažným psom dostali cez svojho priateľa – slávneho cestovateľa, spisovateľa, mushera a chovateľa severských psov Arthura Waldena. Ten zhromažďoval a trénoval severské psy nielen pre musherov, ale aj pre rôzne arktické expedície. Medzi jeho psami ich zaujal pes, ktorého si Artur priviezol z jednej expedície na Aljaške a líšil sa od ostatných svojou mohutnejšou stavbou tela, bol vlkosivej farby, mal milý výraz a miernu priateľskú povahu. Dali mu meno Rowdy of Nome a začali vyhľadávať psy podobného typu. Neskôr im veľmi podobného psa daroval Leonhard Seppal, ktorý bol známy hlavne z hrdinského prevozu vakcín do Nome. 

Bol to pes Jad of Yukon, dovezený do Kanady z Yukonu a podobne ako Rowdy, bol to veľký silný pes vlkosivej farby, s rovnými vztýčenými ušami, mohutnou hlavou a chvostom neseným nad chrbtom. Spojením Jada a sučky Bassie, ktorú mali tiež od Waldena, ktorej pôvod nebol známy, sa v roku 1929 narodil historicky prvý vrh aljašských malamutov. Narodili sa štyri pozoruhodne podobné šteniatka, ktoré dostali mená Tugg Of Yukon, Gripp Of Yukon, Finn Of Yukon and Kearsarge Of Yukon. Podľa psa Gripp of Yukon bol v roku 1935 vypracovaný prvý plemenný štandard. Vďaka presnému kríženiu psov len veľmi podobného vzhľadu vyvinuli manželia Seeley jednotné plemeno psov. V záujme zachovania prirodzených vlastností ťažného psa, používali do chovu aj psy, ktoré sa zúčastnili polárnych expedícií. Plemeno uznal American Kennel Club (A.K.C.) v roku 1935 pod názvom Alaskan Malamute a pes Rowdy of Nome bol prvý malamut zaregistrovaný v plemennej knihe A.K.C. Neskôr vznikol aj chovateľský klub AMCA a Eva Seeley sa stala jeho prvou prezidentkou.

História chovu malamutov na Slovensku sa začala písať v roku 1982, kedy bola na Slovensko dovezená sučka Alaska del Monte (otec Saketawa´s Amaguk a matka Alekka of Nome) a v roku 1983 sa u nás jej spojením so psom z Nemecka Iltchi Von Mount Kinley narodil aj prvý vrh šteniatok tohto plemena v chovateľskej stanici Nome.
Popularita aljašských malamutov postupne rástla, a tak v osemdesiatych rokoch bolo založených viacero chovateľských staníc a bolo dovezených viacero importov. V súčasnosti sa chovu malamutov na Slovensku venuje viacero chovateľských staníc a v chove sú používané jedince z viacerých osvedčených amerických i európskych línií.

Povaha

Malamut bol pes chovaný vo svorkách, preto je pre neho prirodzené svorkové chovanie a zachoval si ho dodnes. Treba to mať na pamäti už od prvých chvíľ, kedy si prinesiete domov malé rozkošné šteniatko, lebo vo vás vidí svojho vodcu. Pochopiť hierarchiu svorky vám pomôže aj pri jeho výchove. Dôležité je byť vo výchove dôsledný a dohodnúť sa na pravidlách aj s ostatnými členmi rodiny, aby mu všetci dovolili alebo zakazovali rovnaké veci. Ak sa napríklad dohodnete, že pes nebude môcť chodiť do kuchyne, či ležať na gauči, je dôležité dodržiavať to už od prvého dňa.

Výcvik malamuta je často výzva pre jeho majiteľa. Je to veľmi inteligentné plemeno a povely sa učí pomerne rýchlo, ale nebude ich opakovať donekonečna, vždy musí mať motiváciu pre ich splnenie. Najviac ho naučíte formou hry a pozitívnou motiváciou, trestami u neho docielite skôr opak. Najdôležitejší povel pre malamuta je privolanie a s jeho cvičením treba začať už v prvých dňoch po príchode šteniatka domov.
Pokiaľ malamut neovláda privolanie, nikdy ho nepúšťajte z vôdzky a to hlavne v neznámom prostredí. Stačí chvíľka vašej nepozornosti, kedy sa môže prejaviť u malamuta jeho lovecký inštinkt a môže sa veľmi rýchlo zabehnúť za zverou či stratiť.

Ako u každého plemena, aj u malamuta je veľmi dôležitá socializácia. Od šteniatka sa mu snažte dopriať čo najviac podnetov a stretnutí nielen s ľuďmi ale aj s inými psami. Správne socializovaný pes je príjemným spoločníkom aj v dospelosti, naopak, nesocializované psy sa často stávajú bojazlivé až agresívne.

Malamut je ťažný pes, preto je rovnako dôležité venovať sa u neho aj rozvoju jeho pracovných schopností. Nakoľko ide o veľkého psa, s učením ťahania v postroji je vhodné počkať aspoň do roka, aby sa predišlo zbytočným zdravotným komplikáciám. Malamut má prácu v postroji v krvi, preto veľmi rýchlo pochopí, čo od neho chcete. Dôležité je od začiatku používať postroj len pri športe a obojok pri venčení. Malamut si rýchlo spojí, že keď má postroj, musí ťahať a naopak, keď ide na vôdzke, ťahať nesmie a začne to sám rozlišovať.

Starostlivosť

Najlepšie podmienky mu vytvoríte priestranným kotercom s možnosťou výbehu, do ktorého mu umiestnite primerane veľkú búdu, v ktorej bude mať svoj pokoj a nikto ho tam nebude rušiť. Neizolujte vášho malamuta od vás do koterca na konci záhrady, ale postavte ho tak, aby bol v blízkosti vášho domu a dovoľte mu byť s vami čo najčastejšie.

Malamut je severské plemeno, výborne znáša aj chladnejšie počasie. Zimu miluje a s jej príchodom vyslovene ožije. Počas chladných mesiacov býva najaktívnejší, vtedy sa hodí na všetky športy – môžeme s ním behať, bicyklovať a keď napadne sneh, môžeme vytiahnuť bežky.

S príchodom teplého letného počasia ubúdajú aj pracovné aktivity malamuta. Prechádzky sa presúvajú do skorých ranných hodín prípadne do neskorého večera. Cez deň mu stačí zabezpečiť tienisté miesto na oddych a dostatok čerstvej vody na ochladenie. Opatrný treba byť aj s ochladzovaním malamutov vo vode počas horúčav, prípadne ich polievaním vodou, pretože môže na slnku rýchlo dôjsť k zapareniu srsti a z toho bývajú často kožné problémy.

Ako chovatelia sa často stretávame s otázkou, či je malamut vhodný aj do bytu. Z mojich skúseností odpovedám, že nie je dôležité, či býva pes na dvore alebo v byte, dôležité je, poskytnúť mu dostatok pohybu a rôznych aktivít, ktoré potrebuje k svojmu životu. Niekedy aj ten malamut z paneláku je šťastnejší, ako niektorý iný z dvora, ktorý sa často nedostane ani na prechádzku, ale pozná len koterec.

Čo však môže byť v byte väčší problém, je zvládnuť obdobie pĺznutia. Malamut má totiž srsť s hustou podsadou, ktorá dvakrát ročne úplne vypĺzne a vtedy ho treba často česať, nakoľko stráca srsť veľmi intenzívne. V období medzi pĺznutím stačí malamuta 1-2x týždenne prečesať a kúpať podľa potreby.

Všeobecne malamut nie je náročný na potravu, nakoľko ide o prírodné plemeno, alergiami trpia veľmi zriedka. Je na vás, aký typ krmiva vyberiete, či sa rozhodnete pre kompletné krmivo alebo budete stravu pripravovať sami. Nakoľko však ide o veľké plemeno a šteniatka veľmi rýchlo rastú, odporúčame hlavne počas vývoja pridávať do stravy výživové doplnky na podporu správneho vývinu kostí a chrupaviek.
Pri výbere stravy je dôležitý nielen vek malamuta - či ide o šteňa, dospelého psa alebo seniora, ale aj to, či je to pes v pracovnej záťaži, alebo je to len pes spoločník s bežným výdajom energie.

Pre koho sa hodí – áno či nie

Malamut bol pes chovaný hlavne pre prácu v záprahu a vlastnosti ťažného psa si zachoval dodnes. Preto by si ho mal kúpiť iba ten, kto bude mať dostatok času sa mu venovať. Hodí sa aj pre aktívnych ľudí, ktorým bude malamut robiť spoločnosť pri turistike, počas prechádzok na bicykli, aj pri behaní či bežkovaní.
Hodí sa pre ľudí, ktorí milujú prírodu a radi v nej trávia svoj voľný čas. Hodí sa aj do rodiny s deťmi, treba však myslieť na to, že je to veľký pes a niekedy nevie odhadnúť svoju silu, a preto je potrebné vždy dohliadať na jeho chvíle v spoločnosti malých detí.

Je to plemeno, ktoré sa nehodí pre každého, preto je jeho kúpu dobre zvážiť. Netreba zabúdať, že ide o pracovného psa, ktorý si vyžaduje dostatok pohybu a aktivít, preto určite neodporúčame malamuta ľuďom, ktorí sú veľmi pracovne vyťažení a nemali by čas venovať sa jeho potrebám. Ešte pred kúpou šteniatka si treba dobre premyslieť, či si budete vedieť nájsť čas vyraziť s ním na prechádzku alebo podniknúť inú aktivitu viac krát do týždňa. Ak nie, radšej si zvoľte plemeno, ktoré nebude potrebovať toľko pohybu.
Často si ľudia totiž mylne myslia, že ak budú mať malamuta na dvore či vo výbehu, už s ním nemusia chodiť von a vybehá sa sám. Nie, nevybehá. A nie je nič horšie, ako keď sa malamut začne nudiť, potom si začne hľadať zábavu sám, ale tá už nemusí byť po vôli jeho majiteľovi. Často niečo zaujímavé vyhrabe v záhone tulipánov alebo v krásne udržiavanom trávniku, prípadne rozhryzie záhradnú hadicu, zabudnuté topánky, alebo sa podhrabe k susedom, v horšom prípade na ulicu a ide sa venčiť sám, čo už môže mať horšie dôsledky.

Aj starší ľudia by mali jeho kúpu zvážiť, nakoľko ide o aktívneho psa, v dospelom veku s hmotnosťou cca 35-45 kg a na jeho zvládnutie je treba značnú fyzickú silu.

Dôležité je tiež upozorniť na jeho priateľskú a neagresívnu povahu k ľuďom, preto sa hodí do rodiny s deťmi, ale v žiadnom prípade od neho určite nečakajte, že bude strážiť váš pozemok. Z malamuta nikdy nebude strážny pes, pretože on miluje ľudí a všetky návštevy víta rovnako radostne. Avšak svojím výzorom a mohutnou stavbou tela však vzbudzuje rešpekt a určite sa nikto cudzí neodváži prísť k nemu do dvora.

Ak sa si malamuta kúpite a venujete mu svoj čas a lásku, získate oddaného rodinného psa, ktorý vás bude sprevádzať životom dlhé roky. Našťastie malamut nie je módne plemeno, a preto si ho zvyčajne kúpi skutočne iba ten, kto dokáže oceniť jeho jedinečné vlastnosti.

Zdravie

Malamut je pomerne zdravé plemeno, ktoré netrpí ochoreniami z prešľachtenia. Nakoľko ide o veľkého psa a hlavne pracovné plemeno, sleduje sa u neho dysplázia bedrových kĺbov a do chovu môžu ísť len vyšetrené jedince s negatívnym nálezom (HD A, HD B). Vždy upozorňujeme nových majiteľov, že dysplázia nie je len dedičné ochorenie, ale môže ho malamut získať aj neprimeranou záťažou počas rastu. Preto treba byť opatrný hlavne počas prvého roku života a nepreťažovať ho, kým nie je ukončený jeho fyzický vývoj.

Chovateľský klub + bonitácia

Chov aljašského malamuta na Slovensku zastrešuje Slovenský klub severských a japonských psov – www.huskyslovakia.sk

V súčasnosti sa chovu malamutov na Slovensku venuje viacero chovateľských staníc. Je vecou každého chovateľa, akou cestou sa vyberie v chove, niekomu stačí splniť jednu výstavu a povinné zdravotné vyšetrenie, krycieho psa si vyberie pár kilometrov od domu... iný absolvuje so psami niekoľko desiatok výstav ročne nielen doma ale aj v zahraničí, nechá psy vyšetriť na viaceré ochorenia a za krycím psom cestuje nie stovky ale aj tisíc a viac kilometrov, aby chov plemena posunuli niekam vyššie. Preto aj cena za šteniatko sa môže u jednotlivých chovateľov líšiť. Každý budúci majiteľ si má však možnosť vybrať, z akého chovu si kúpi svoje šteniatko.

Ak sa rozhodnete kúpiť si šteniatko malamuta, jeho výber sa začína práve výberom chovateľa. Určite vám odporúčame osobne chovateľa navštíviť ešte pred odberom šteniatka. Správny chovateľ vám rád zodpovie všetky vaše otázky, poradí vám, čo je potrebné pre šteniatko pripraviť, kým si ho donesiete domov. Neskôr vám poradí ohľadom správnej výživy, výchovy či veterinárnej starostlivosti a vy sa môžete na neho vždy s dôverou obrátiť kedykoľvek počas celého života vášho malamuta. Stanete sa totiž súčasťou jeho "malamutej" rodiny.

Tento prístup však nečakajte, ak si kúpite šteniatko od množiteľa, ktorému záleží len na tom, aby od vás dostal čím skôr peniaze a viac ho neuvidíte. Tomu nezáleží na tom, do akých podmienok psa predáva, ani čo s ním bude neskôr a keď sa vyskytne nejaký problém, odmietajú prevziať zodpovednosť.
To, že sa s malamutom bez preukazu pôvodu nemôžete zúčastňovať výstav je asi zrejmé každému, ale mnohí noví majitelia netušia, že kúpou takého šteniatka sa ochudobňujú aj o možnosť súťažiť na pretekoch psích záprahov, kde ich bez preukazu pôvodu zaradia automaticky do otvorenej kategórie medzi krížence alaskánov či európske saňové psy, ktoré sú chované len pre rýchlosť a s ťažkopádnym malamutom nebudú mať medzi nimi šancu nijako sa umiestniť na prvých priečkach.

Chceli by sme požiadať všetkých záujemcov o toto plemeno, že ak skutočne chcete malamuta s jeho výzorom, milou povahou a hlavne zdravého, tak nepodporujte množiteľov kúpou šteniatka bez preukazu pôvodu, nakoľko väčšina z nich chová na chorých či nevyšetrených jedincoch, ktoré neboli uchovnené z dôvodu choroby či agresívnej povahy. A ak vám až tak nezáleží na tom, čo zo šteniatka vyrastie, darujte radšej domov nejakému opustenému psíkovi z útulku, ktorý vás za to bude milovať do konca svojho života.